Chcem mať niekoho ako si ty!

V dnešnom uponáhľanom svete, kde každého zaujíma jeho vlastný blahobyt, kde každí hľadá odpovede len na svoje otázky žijeme. Je to tak a nikdy ani nebude naopak. 
Niekto mi raz povedal, že stačí chcieť a snažiť sa nájsť to čo hľadám a aj to nájdem. Myslím, že som ho zaskočil alebo presnejšie povedané aj sklamal, keď som mu na to povedal, že ja nič nepotrebujem a teda ani nič nehľadám. Začal sa ma vypytovať či to myslím vážne, či si z neho nerobím srandu. Vtedy som ešte ale nevedel, že on vie čo mi chýba a čo potrebujem. Vedel to ešte skôr ako ja sám. "Si si istý, že máš všetko po čom túžiš?"
"Všetko nie ale to čo nie, to sú len detské výmysly a sny. Mám všetko čo potrebujem." ... no on pokračoval. "A máš sa s kým o to podeliť?" .... a vtedy zasiahol do čierneho. Odpovedal som že samozrejme a odišiel som. Po chvíli som na rozhovor zabudol a pokračoval v každodennom živote.
Po nejakom tom mesiaci som sa stretával s par ľuďmi a keď som si aj náhodou spomenul na jeho otázku, tak som sa mu v duchu vysmial. Mal som pocit, že som obľúbený, že ma majú radi. Istým spôsobom to bola aj pravda. Žil som takýmto životom ďalej. Samozrejme prichádzali každodenné problémy, ktoré som buď neriešil alebo lepšie povedané som ich vyriešil tým, že som ich neriešil. Jedného dňa za mnou z ničoho nič prišlo dievča, malé no na prvý pohľad skúsené čo sa týka života a vystrúhalo na mňa úsmev ako z fotky kdesi v Hollywoode, s tým, že problémy treba riešiť. A tak sa pustila do riešenia podla mňa dosť banálnych vecí ale ako bolo mojím zvykom, neriešil som to. Zistil som, že s ňou mam isté pohľady na svet podobné a hŕbu zasa odlišných, no nejakým spôsobom ma bavilo "rozprávať" sa s ňou. (Prečo úvodzovky?? Lebo rozprávala často len ona) Ako som povedal, v živote sa mi zdala byť už ostrieľaná, hoci to vždy popierala, a teda pomohla mi pozerať sa na tú druhú hŕbu vecí trochu inými očami. ...
Bolo obdobie keď sme si jednoducho povedané začali liezť na nervy a teda mali sme so sebou nejaký problém. Aspoň tento sme vyriešili spôsobom mne dobre známym "neriešiť" a pokračovali sme ďalej v životnej ceste ktorá sa nám trochu skrížila navzájom. Len aby som vás vyviedol s omylu, zatiaľ sme ani len neuvažovali o tom že by sme spolu "chodili" a aby som vás vyviedol z falošnej nádeje, ani na konci príspevku to tak nebude.
Vlastne teraz sa sám seba pýtam čo má spoločné tento blábol s nadpisom? Vy viete? Hmm... Tak sa vrátim k začiatku a teda začnem aj koniec.
"Nikdy som nehľadal nikoho komu by som sa mal zverovať so svojimi problémamy či tajomstvami. Nikdy som ho nehľadal a teda som to rovno predom vzdal. Ale keďže na tomto svete sa občas stane aj nejaký ten zázrak: On, teda vlastne ona si ma našla sama. Možno sama a možno ju niekto poslal. Kto vie? Mne je to pravdu povediac jedno = Neriešim."
Ja teraz už len ďakujem, že si ma tá osoba našla, lebo dnes viem že je to to najkrajšie čo ma v živote samo našlo. A verím, že ak ste si vy ešte nikoho takého nenašli, tak si vás nájdu sami. 

Venované: Jej teda mojej malej Sestre a Jemu.
Ďakujem za darček!!! (klikni)

Zasa len na skok?

Zdravím Vás milí čitatelia, drahí priatelia, vlastne všetci ktorí ste z neznámych príčin zablúdili na tento blog.
Nečakám vysokú návštevnosť no aspoň raz za mesiac by sem mohol niekto zablúdiť. A ak by aj nie, tak čo narobím? Začnem si vytvárať reklamy aby som mal publicitu? Nie, nie, to určite nie. Budem písať asi aj ďalej, teda ak ma to zasa neprestane baviť alebo mi písanie nenahradí iné "hoby", a bude mi jedno či to niekto číta, veď hlavné bude, že konečne bude mať to moje vysedávanie na internete aj nejaký iný zmysel ako len zabiť čas.
Ak sa vám zdá, že tento príspevok nemá žiadnu pointu, tak hoci by som vás rád vyviedol z omylu a perfektne by som zakomponoval dokonca vtipnú pointu do týchto suchých výplodov môjho do teraz skoro nepoužívaného mozgu, nemôžem. Nič ma bohužiaľ nenapadá!
Tak mi neostáva nič iné ako sa s Vami na teraz rozlúčiť a ešte dodať že toto je niečo také ako "Intro č.2".