štvrtok 12. júla 2012
štvrtok 16. februára 2012
Človek ktorý uveril
Už som neveril,
hrob sa zatvoril
a moje oči plné sĺz
nevideli plameň ktorý
v tichosti a skrytosti
v tom chladnom hrobe tlel.
Už som neveril,
hoci som zradil.
Srdcom, mysľou, celým telom,
nechal som Ťa kráčať s krížom.
Nechal som Ťa kráčať s krížom.
Pane prosím, zachráň ma!
Príď a premeň moje ja!
Príď a oživ všetko mŕtve
čo už ani netleje vo mne.
Pane prosím, zachráň ma
nech som stále blízko Teba!
Nech ťa v iných nájdem
a nech všetko konám na oslavu teba !
Už som uveril,
hrob sa otvoril
a moje oči plné sĺz
uvideli plameň ktorý
v tichosti a skrytosti
v tom prázdnom hrobe tlel.
/:Pane prosím, zachráň ma
príď a premeň moje ja!
Príď a oživ všetko mŕtve
čo už ani netleje vo mne.
Pane prosím, zachráň ma!
Nech som stále blízko Teba
nech ťa v iných nájdem,
nech je všetko na oslavu Teba!:/
Slza
Čo je to slza? Iba nejaká kvapalina tečúca z očí?
Prečo plačeme? Lebo chceme? Lebo plače iba naše telo?
Plače oko či srdce? Čo s tým má láska a nenávisť?
Prečo to tu píšem? Lebo mám plačlivé obdobie?
Je to len pocit, že sme na všetko sami?
Kedy toto trápenie skončí?
Neviem na nič odpoveď.
Daj si veľký pozor, aby si nerozplakal ženu, lebo Boh počíta jej slzy. (Talmud)
Láska je ako slza, vzniká v oku a do srdca preniká. (Publilius Syrus)
Milujem lesk, ktorý v hlbokých očiach zanechávajú vnútorné slzy. (Robert Desnos)
Možno je láska smutnou záležitosťou života, ale nie je to ešte dôvod na to, aby sme nad ňou ronili slzy. (Marlene Dietrich)
Najmocnejšou vodnou energiou na svete sú ženské slzy. (Karel Čapek)
Neplač že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy. (Albert Einstein)
Nič tak neutrie slzy ako vlastná ruka. (Arabské príslovia)
Priateľstvo víťazí nad rýchlo obiehajúcimi rokmi a trvá stále, v slzách i v smiechu. (Katarína II. (Rusko))
Prívaly sĺz padajú ako vodopád z očí žien, k rozumu ich však neprivádzajú. (Aulus Licinius Archias)
Slzy sú vyslanci večnej lásky. (Ernst Moritz Arndt)
Smútky sú našimi najlepšími učiteľmi. Človek uvidí ďalej cez slzu ako cez ďalekohľad. Zármutok je inštruktorom múdrych...(George Gordon Byron)
Vo všetkých slzách sa zdržiava nádej. (Simone de Beauvoir)
Prečo plačeme? Lebo chceme? Lebo plače iba naše telo?
Plače oko či srdce? Čo s tým má láska a nenávisť?
Prečo to tu píšem? Lebo mám plačlivé obdobie?
Je to len pocit, že sme na všetko sami?
Kedy toto trápenie skončí?
Neviem na nič odpoveď.
Daj si veľký pozor, aby si nerozplakal ženu, lebo Boh počíta jej slzy. (Talmud)
Láska je ako slza, vzniká v oku a do srdca preniká. (Publilius Syrus)
Milujem lesk, ktorý v hlbokých očiach zanechávajú vnútorné slzy. (Robert Desnos)
Možno je láska smutnou záležitosťou života, ale nie je to ešte dôvod na to, aby sme nad ňou ronili slzy. (Marlene Dietrich)
Najmocnejšou vodnou energiou na svete sú ženské slzy. (Karel Čapek)
Neplač že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy. (Albert Einstein)
Nič tak neutrie slzy ako vlastná ruka. (Arabské príslovia)
Priateľstvo víťazí nad rýchlo obiehajúcimi rokmi a trvá stále, v slzách i v smiechu. (Katarína II. (Rusko))
Prívaly sĺz padajú ako vodopád z očí žien, k rozumu ich však neprivádzajú. (Aulus Licinius Archias)
Slzy sú vyslanci večnej lásky. (Ernst Moritz Arndt)
Smútky sú našimi najlepšími učiteľmi. Človek uvidí ďalej cez slzu ako cez ďalekohľad. Zármutok je inštruktorom múdrych...(George Gordon Byron)
Vo všetkých slzách sa zdržiava nádej. (Simone de Beauvoir)
Tak čo?
"Najväčšie diela vznikajú, buď keď sme deprimovaní, alebo zaľúbení."
Ja sa cítim oboje, ale všetko okolo mňa stráca svoj zmysel či existenciu.
Zasa raz som siahol po - už prachom zapadnutom - blogu.
A už zasa raz neviem čo píšem. Píšem prvé čo ma napadne. Nezmysli.
Tak sa vrátim k tomu úvodu. Doposiaľ nechápem ako som sa dostal tam kde som. Som medzi talentovanými, inteligentnými, múdrymi a v neposlednom rade dobrými ľuďmi. Je to miesto kde som si vždy prial byť. Vždy som sa pokladal byť niekto komu krivdia lebo som bol niečo viac. Zlaté oči. Aj vtedy ako aj teraz som nebol nič. Nič viac ako pubertálny chalan ktorý okrem toho že sa nevie vmestiť do kože ani nevie nájsť svoj smer.
Nechcem aby to tu nabralo nejakí smer na otázky viery či ako sa to dnes volá, ale možno tot ak bude.
Najhoršie na tom je že už teraz neviem čo vlastne naozaj chcem...
Asi sa vrátim k depkárskej hudbe a budem ďalej kašlať na písanie. Lebo to nemá zmysel, nikomu to nepomôže a mňa to nenapĺňa.
Tak čo?
Ja sa cítim oboje, ale všetko okolo mňa stráca svoj zmysel či existenciu.
Zasa raz som siahol po - už prachom zapadnutom - blogu.
A už zasa raz neviem čo píšem. Píšem prvé čo ma napadne. Nezmysli.
Tak sa vrátim k tomu úvodu. Doposiaľ nechápem ako som sa dostal tam kde som. Som medzi talentovanými, inteligentnými, múdrymi a v neposlednom rade dobrými ľuďmi. Je to miesto kde som si vždy prial byť. Vždy som sa pokladal byť niekto komu krivdia lebo som bol niečo viac. Zlaté oči. Aj vtedy ako aj teraz som nebol nič. Nič viac ako pubertálny chalan ktorý okrem toho že sa nevie vmestiť do kože ani nevie nájsť svoj smer.
Nechcem aby to tu nabralo nejakí smer na otázky viery či ako sa to dnes volá, ale možno tot ak bude.
Najhoršie na tom je že už teraz neviem čo vlastne naozaj chcem...
Asi sa vrátim k depkárskej hudbe a budem ďalej kašlať na písanie. Lebo to nemá zmysel, nikomu to nepomôže a mňa to nenapĺňa.
Tak čo?
Nezodpovedané
Zmysel.
Zmysel bytia, zmysel života, zmysel všetkého ... Neviem...
Výkrik. Kričím, ziapem, no všade je len ticho.
Prečo?? Najčastejšie a zároveň najťažšia otázka. Prečo mám v hlave vír otázok, no ani jednu nedokážem vysloviť?
Prečo musia ľudia trpieť?? Prečo trpím aj ja?? Previnili sme sa niečím?? Alebo sa previnil niekto za nás?? Je to náš nevyhnutný osud?? Trpieť celý život a nakoniec pomaly a bolestivo skapínať? A čo je vlastne na druhej strane?? Čo ak je tam len ticho? To neznesiteľné ticho. Nič len tma.
Neviem.
Zmysel bytia, zmysel života, zmysel všetkého ... Neviem...
Výkrik. Kričím, ziapem, no všade je len ticho.
Prečo?? Najčastejšie a zároveň najťažšia otázka. Prečo mám v hlave vír otázok, no ani jednu nedokážem vysloviť?
Prečo musia ľudia trpieť?? Prečo trpím aj ja?? Previnili sme sa niečím?? Alebo sa previnil niekto za nás?? Je to náš nevyhnutný osud?? Trpieť celý život a nakoniec pomaly a bolestivo skapínať? A čo je vlastne na druhej strane?? Čo ak je tam len ticho? To neznesiteľné ticho. Nič len tma.
Neviem.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)