Tak čo?

"Najväčšie diela vznikajú, buď keď sme deprimovaní, alebo zaľúbení."
Ja sa cítim oboje, ale všetko okolo mňa stráca svoj zmysel či existenciu.
Zasa raz som siahol po - už prachom zapadnutom - blogu.
A už zasa raz neviem čo píšem. Píšem prvé čo ma napadne. Nezmysli.
Tak sa vrátim k tomu úvodu. Doposiaľ nechápem ako som sa dostal tam kde som. Som medzi talentovanými, inteligentnými, múdrymi a v neposlednom rade dobrými ľuďmi. Je to miesto kde som si vždy prial byť. Vždy som sa pokladal byť niekto komu krivdia lebo som bol niečo viac. Zlaté oči. Aj vtedy ako aj teraz som nebol nič. Nič viac ako pubertálny chalan ktorý okrem toho že sa nevie vmestiť do kože ani nevie nájsť svoj smer.
Nechcem aby to tu nabralo nejakí smer na otázky viery či ako sa to dnes volá, ale možno tot ak bude.
Najhoršie na tom je že už teraz neviem čo vlastne naozaj chcem...
Asi sa vrátim k depkárskej hudbe a budem ďalej kašlať na písanie. Lebo to nemá zmysel, nikomu to nepomôže a mňa to nenapĺňa.
Tak čo?