Posledné dni som bol akosi mimo. Posledné dni, dobre teda posledných pár mesiacov som akosi mimo. Možno je to zmenou prostredia, možno mojou pubertou či momentálnym obdobím. Možno je to tým že o pár dní mám záverečné skúšky na škole a ja sa vôbec necítim akoby som ich išiel spraviť. Možno to naozaj nie je môj problém, možno má problém moje okolie.
A možno sa len vyhováram a zakrývam pravdu, ktorú sám nepoznám. Kto vie? On?
Toľko úvodných slov a poďme rovno k veci. Paradoxne neviem o čom bude tento príspevok, takže môžem začať pekne po poriadku. Uvediem vás do mojej dilemy.
Pred týždňom či dvoma nám domov prišli poštou tlačivá. Dostali ste ich možno aj vy. Boli to tlačivá ohľadom sčítania ľudu. Zákon nám prikazuje vyplniť ich a vyplniť ich pravdivo. Paradoxne na druhú stranu, nie sme trestaný v prípade, že by sme neuposlúchli. Dobre teda, dosť bolo paradoxov.
Na tlačive ma prekvapili otázky typu: "Chodíte do práce pešo? Ako dlho vám to trvá? Dochádzate pravidelne?"
Všetky tieto bláboly som prefrčal a okrem toho, že som si uviedol ako rodné mesto ŽILIINA (narážam na doble I) som tam myslím nemal žiadnu chybu či zádrheľ.
Až som sa dostal k podstatnej otázke. Akú vyznávate vieru?
Vtedy som hrdo zaznačil "rímskokatolícku vieru", čo ma prekvapilo moja matka tiež a čo ma vôbec neprekvapilo môj otec a istým spôsobom švihnutá sestra do kolónky iné napísali "budhizmus".
V tej chvíli som o svojom rozhodnutí ani len na moment nezapochyboval. Veď prečo by som aj mal? Osobne mám minimum zlých skúseností s katolíkmi.
Ale dnes by ma dokázal akýkoľvek chabý argument dokázal presvedčiť o tom, že sa mám pridať k môjmu "vzoru" otcovi. Prečo? Zmenilo sa snáď niečo? Nadobudol som iné skúsenosti?
NIE! Všetko je ako bolo pred tým, len som si to celé nechal prejsť hlavou.
Ako mi to tak vírilo v hlave a zrážalo sa to s mojimi "problémami" (ktorých tam je kvantum) zrazilo sa to s jedným slovom CIRKEV. A vtedy nastal chaos. Čo som to ja zaškrtol? S čím som súhlasil? Teraz sa budem musieť podľa toho chovať? Doposiaľ som si myslel že som katolík taký ako má byť ale podľa toho čo hovorí cirkev som stelesnenie diabla, keď nie na Zemi tak minimálne v Žiline.
A čo vlastne znamenalo moje priznanie sa k viere? Čo sa stane keď bude väčšina Slovákov označená ako katolíci? Bude zakázaná interrupcia, eutanázia, budú odsekávané ruky tým ktorý kradnú? Všetko toto som nechcel. Tak k čomu som sa to priznal?
Ani teraz som svoj názor nezmenil. Stále chodím do kostola pomaly každý deň, čo evidentne vadí mojim rodičom. Ale chodím tam s tým že verím v niečo. Nie je to Boh nie je to Aláh, je to len niečo čo je nad nami. Niečo čo ma môže kompletne zničiť, niečo čo ma môže vzkriesiť. Nedá sa to označiť ako dobré či zlé. Je to oboje zároveň. Prúdi v tom svätá rovnováha. Keby sme to chceli znázorniť, úplne sa to nedá, no najbližšie k tomu má obraz jing-jang.
Ako tak teraz píšem túto vetu, ani náhodou si nepamätám vetu ktorou som začínal. No dúfam že tento môj výplod pochopíte aspoň z časti.
Nechcel som kritizovať ani cirkev ani vládu ani nikoho iného. Chcel som len zapísať to prvé čo ma napadlo (a bohužiaľ toto mi zišlo prvé na um).
Možno ďalší príspevok bude diametrálne odlišný od tohoto. Je to len pre to, že píšem to čo chcem a nie to čo všetci očakávajú. A nehanbím sa za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára