How now? (Ako teraz?)

Žijeme vo svete plnom našich snov,
snov ktoré ti kazí banda hnusných volov.
Pri pohľade na tú bandu volov a kráv,
máš na jazyku častú otázku:"How now."

How now zaznie, keď sa pozriem na tú našu politiku.
Vtedy ma len napne a hodím svoj obed do kríku.
A niekedy mám pocit, že len ten krík môj nárek počuje
a zlo tohto sveta mi do ucha nahlas skanduje.

Skanduje aby som skončil s tým hrozným svetom,
že na druhej strane ma privítajú v ruke s kvetom,
že ma bude hriať večný plameň toho prostredia,
ale musím konať rýchlo, než sa to iný dozvedia.

No vtom mi v hlave zaznie silný hlas:
"Zadrž! A neskríž si ani jeden vlas."
"Pošlem ti sem ľudí čo ti radi pomôžu
a tvoje trápenie spolu s tebou premôžu."

Ja v nádeji, že hlas by svoje slovo dodržal,
odložil som nôž i britvu a naozaj som zadržal.
Prvý hlas, čo počul som, som v hlave dávno nemal,
no sľub ktorý dnes dostal som, mi spánok v noci nedal.

Znova ozýva sa otázka:"How now." A čo teraz?
Uprostred noci, zazvoní mi mobil z ničoho nič, naraz.
A v ňom počuť hlas, čo ma často volá von.
Ten hlas dnes volám sestra, počuť ho ako zvon.

To bol ten človek, ktorého dostal som sľubom.
A nikdy nebol sám, často chodil s Ľubom
a celou mojou rodinou i priateľmi,
čo nie sú ako zlo: prefíkaní, zákerní.

Dnes viem, že mať rodinu je dôležité,
hoc často sú vaše vzťahy zložité.
No vždy je tu ten hlas či zvon,
ktorý je tu pre nás, máme oporu v ňom.

Venované mojej rodine mojej "sestre" a tebe, čitateľovi, lebo inak by to nemalo zmysel...